Krv - atrament srdca

9. června 2014 v 18:37 | Eye in tea with fish'n'chips |  Personal Universe
Zvyčajne začnem písať článok k téme týždňa s tým čo ma prvé napadne... a pri slovách píšem ti mi napadol môj malý notes, kde občas píšem, keď mám veľmi básnickú náladu... tak to tu asi prepíšem :)



(1.) Všetko a nič

Ty.
Tebou sa to začalo.
Aj vždy začne.
Viem, ľudí je veľa.
Aj takých ako si ty.
No kto by hľadal niečo opäť, ak už to má?
Prvý pohľad z očí do očí.
Z ľahostajnosti do plachosti.
Z provokácie do opovážlivosti.
Prvý dotyk naších rúk.
Letmý elektrický impulz, ktorý pohnal naše srdcia o čosi vpred,
rozbehol ich nečinné svaly a krv v aortách.
Nie, nechcela som aby si ma pustil.
No spravil si to.
Letmý úsmev na tvojich perách mi len pripomenul že leto sa len začína.
Ale nebol to začiatok leta.
Niečoho iného.
Cítil si to tiež?
Pochybujem.
Cítiš to teraz?
Zdráham sa myslieť si že hej.
Možno.
Možno z malej nevinnej provokácie si aspoň zistil akým jazykom hovorí moje srdce.
Ak nie, tak ti to rada poviem.
Všetko.
A nič.
Tak je to.
Záleží na tebe,
či to bude všetko alebo...
nič.

(2.) Nezmysel

Spôsob, akým hltám tvoje telo je neúprosný.
Spôsob, ktorým sa odvaciaš a ticho ignoruješ ma pomaličky ubíja.
Spôsob, akým ti poviem ráno ahoj a večer dobrú noc, je tak...
neviditeľný.
No aj tak mám pocit že si niečo zazrel.
Pocítil.
No žiadna odozva.
Som hrášok, čo o teba hádžu.
Kto?
No všetci.
A ako už očakávam náraz, len tebou preletím...
nie, ty sa uhneš.
A ja pocítim tvrdú zem.
Podáš mi ruku?
Áno.
Ale akonáhle stojím pevne, odídeš.
Potom sa vrátiš.
Prepáč, šepneš a chvíľu sa zdá, že tvoje pery chcú niečo povedať mojim.
Azda to tiež šepnú?
Úplne zblízka?
Nie.
Zasmejú sa a povedia nezmysel.
A ja sa nechám odraziť späť.
A počúvam sladké nezmysly vychádzajúce spomedzi tvojich pier.
Povzdych, ktorý sa mi vyderie z pľúc ťa presvedčí, že o to nestojím.
Stojím o čosi iné.
Miluj ma, šepká môj pohľad.
No ty mu nerozumieš.
Ničomu nerozumieš.

(3.) Obyčajný a iný

Aj tento deň je ako ostatné.
No zároveň je iný.
Aj ty si iný.
Bez trička.
No pri inej príležitosti než si praje moje telo.
Naháňaš sa za tou bielou ľahkou loptičkou a odrážaš ju.
Nevidíš ma.
Už zase.
Kto si sa ozve.
Ja a hrať ping-pong?
S tebou?
Nie.
Kdeže.
Ja chcem iný moment, kde budeš spotený a bez trička.
Kde sa budeš telom naťahovať a odrážať...
mňa.
Môj vlažný nezáujem ti nevadí.
Skôr si rád.
Čakáš na rovnaký moment ako ja?
Možno.
Alebo skôr nie.
Je obed.
Všetci sa zberajú preč.
No my ostávame.
Ja sedím, ty stojíš.
Hľadím na teba.
Letmý stret naších očí mi spôsobí v tele skrat a v hlave búrku.
Tebe to neurobilo nič.
Vyzveš ma, nech idem obedovať a usmeješ sa.
Ako idiot.
A ja vstanem.
Poslúchnem na slovo ako pes a idem.
Bez slova.
Hoci ich je veľa.
No vždy sa rozsypú na prach a potom sa zmenia na vzdych prúdiac mi z úst ako prirodzený výdych.
No zato plný bolesti.






Kaja sa s vami lúči o čosi deprimovanejšia než na začiatku tohto článku. Ako znie text jednej pesničky od WWW (we want words) = Láska je jako mor, nikdy nevíš, kdy znova propukne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama