Chains

30. května 2014 v 19:51 | Eye in tea with fish'n'chips |  When love is a gun
Zrejme poslendá časť



"Aspoň sa na mňa usmej, mohol som ťa tu vkľude nechať hladovať aj mesiac," šepol James ležiac rozvalený na Lucasovi, naberajúc dych po divokom sexe. Lucas pozeral silene Jamesovi do očí, no usmiať sa nevládal. Podvihol kútiky úst, no rýchlo ich stiahol a uhol pohľadom. Zavrel oči a myslel na Alexa. Bol to už tretí deň.
"Chcem si zavolať," zamrmlal do vankúša a James podvihol obočie.
"Nie?" odsekol akoby to bolo nemysliteľné.
"Chcem vedieť či je Alex v poriadku. Ak mi to nedovolíš-" James ho chytil za vlasy na záhlaví a zdvihol mu hlavu. Pozrel mu do očí.
"Ja tu dávam podmienky. Ty si rád že žiješ a nič viac. Jasné?!" Lucas prehltol a prikývol. James sa usmial a pozrel na reťaze ktoré donedávna spútavali Lucasove nohy, no zistil že len zavadzali a úplne stačia tie na rukách. Chytil jednu z voľných reťazí a obmotal ju okolo Lucasovho krku. Zatiahol až Lucas spískol.
"Pres...taň," vysúkal zo seba chrapľavo Luke a žmúril od bolesti oči. James sa zaškeril a pustil ho.
"Idem sa navečerať, dúfam že dovtedy vychladneš, donesiem ti večeru a potom ma znova nasýtiš sebou," zatiahol sladko James a prešiel mu prstami po lícnej kosti. Lucas mal zavreté oči a snažil sa potlačiť všetko okolo seba do úzadia. Keď James odišiel posadil sa a pomykal putami na rukách. Zamračil sa. Neostávalo mu nič iné.... Miestnosťou sa ozval nepríjemný pukot chrupaviek a sykot Lucasa. Zlomil si obe zápästia a tak si uvoľnil ruky z pút. Potichu pricupital k skrini, kde ako dúfal, našiel svoje oblečenie a v ňom aj mobil. Vytiahol ho a zbadal niekoľko zmeškaných hovorov a sms od Boba: "Ahoj Lucas, neviem čo sa stalo, no dúfam že si len príliš smutný a preto nezdvíhaš. No nemaj obavy, Alex je v poriadku, no stratil veľa krvi a tak je teraz na JISke, kde bude zrejme ešte dlho. Mám ti odkázať že akéhosi Jamesa nevidel a nemáš sa báť. A vraj mu chýbaš. Vkľude za ním príď. Bob."

Nadýchol sa a vzlykol. Jediným únikovým bodom bolo okno, no bol na druhom poschodí a Jamesov dom bol na veľkej betónovej ploche, takže by si možno zlomil nohy, keby skočil. Nadýchol sa trhane a vytočil číslo na mobile.
"Dobrý deň, som uväznený v dome doctora Jamesa z nemocnice Horatia, jeho dom je na Východnej ulici 215. Drží ma tu proti mojej vôli a sexuálne ma zneužil aj predtým," oznámil rozklepane a počúval inštrukcie od policajtky na druhej strane. Trhane sa nadýchol a prikývol.
"Dobre. Ďakujem vám, no prosím, ponáhľajte sa, mám pocit že už ide," dodal rýchlo a podišiel k oknu, ktoré otvoril dokorán. Vyhodil tam svoju ponožku a potom sa rýchlo schoval do skrine. Policajtka potichu upokojovala Lucasa v mobile a popri tom dávala príkazy policajtom, ktorý už vyrážali.

James vošiel do izby s úsmevom do ucha k uchu. No tanier s jedlom mu spadol a úsmev zvädol, keď uvidel prázdnu posteľ a prázdne reťaze. Pribehol k oknu otvorenému dokorán a pozrel dole. Keď zbadal ponožku na chodníku dole, docvaklo mu že Lucas skočil. Rozbehol sa von vrieskajúc Lucasove meno.
"Išiel von, myslí si že som ušiel," oznámil Lucas potichu policajtke a tá ho upokojovala a chválila za odvahu. Lucas sa oprel hlavou o zadnú stenu skrine a privrel oči.
"Musím si zavolať, dúfam že čoskoro prídete," šepol a zložil hoci policajtka protestovala.

"Lucas!" vykríkol Alex, keď konečne nahmatal mobil a zdvihol. Lekári naňho pozreli no potom sa otočili a venovali sa svojim veciam.
"Alex..." šepol Luke a povzdychol si, "ani nevieš ako sa všetko skomplikuje vždy keď skončíš v nemocnici."
"Nie," odsekol Alex neveriacky a povrtel hlavou, jeho prístroj na meranie srdečnej činnosti začal pípať rýchlejšie, doktori pribehli a chceli mu vziať mobil.
"Neznervózňuj sa, budem vporiadku," šepol Lucas keď počul čo sa deje v nemocnici, "milujem ťa."
Zložil a vtedy začul výkriky zvonka. Vyšiel zo skrine a podišiel k oknu. Dole stál James obkľúčený policajtmi. Zrazu jeden z policajtov vykríkol na Lucasa a vystrelil varovnú strelu, do Lucasovho ramena. Lucasovi došlo že má v ruke mobil a vyzeralo to ako zbraň. Ledva ho držal, kvôli poranenému zápästiu a pustil ho keď pocítil bolesť v ramene a spadol v šoku na zem. Chytil si krvácajúce rameno a zanadával. Bolelo to, no inak bol v poriadku. Prudko sa nadýchol a obzrel sa keď pribehli policajti a vbehli do izby.
"Odhoďte zbraň!" vykríkli, no Lucas len zdvihol prázdne ruky a pokrútil hlavou že žiadnu nemá. Policajti ho zdvihli zo zeme a až potom im došlo že on je tá obeť, ktorá volala. Vzali ho do auta a viezli domov, kde ho rodičia so strachom vzali do domu a upokojovali.
"Je postrelený, musí ísť do nemocnice, mysleli sme že má zbraň..." oslovil rodičov policajt a pozrel na Lucasa, ktorý sŕkal vodu z pohára a mal cez seba prehodenú deku.
"My sa už o to postaráme, vy sa postarajte o toho hajzla," odsekol Lucasov otec rázne a chytil svojho syna za zdravé rameno. Policajt podvihol šilt čiapky a otočil sa na odchod.
"Počkajte!" vyhŕkol Lucas, "mám podozrenie že ublížil aj môjmu priateľovi, ktorý je teraz v nemocnici, nevidel som ho, no nepriamo sa mi priznal že mu podrezal hrdlo. Zbraň odhodil na mieste, pri bráne 10 v Dylanovej ulici. Možno tam ešte bude aj s otlačkami prstov."
"Ďakujem za upozornenie, chlapče, pôjdem tam s vyšetrovateľom ešte dnes, čím viac budeme mať vecí na toho chlapa, tým lepšie," odvetil policajt, no ani sa neobzrel. Odišiel a zabuchol za sebou dvere. Zvonku sa ozval škripot pneumatík o asfalt ako rýchlo vyštartoval policajt preč. Lucas sa prudko nadýchol, lebo pocítil prudkú bolesť v postrelenom ramene. Rodičia ho upokojujúc postavili na nohy a prešli s ním do garáže kde ho posadili do auta na miesto spolujazdca.
"Ostanem doma s Melody, ty choď," šepla mama a zmizla v dverách. Otec si sadol do auta k Lucasovi a pozrel naňho.
"Mal si nám to povedať hneď ako sa to stalo," povedal vyčítavo, no jeho pohľad bol vystrašený a ustarostený. Keď sa dvere garáže otvorili dupol na plyn a vyrazili do nemocnice.

Alexa akurát prevážali z kontrolných testov späť na JISku keď zbadal ako sa cez chodbu teperí Lucas zavesený na otcovom ramene v sprievode lekárov ukazujúcich im cestu. Mal zakrvavené rameno a stúkal. Pomrvil sa na lôžku a nahol sa dopredu.
"Ležte," napomenula ho sestrička, no on nepočúval.
"Lucas Tecandy," zachripel Alex najhlasnejšie ako vedel. Lucas prudko zastal a jeho otec sa spýtavo pozrel čo sa deje. Otočil sa s pomocou otca a pozrel Alexovi priamo do očí. Bolestný výraz mu zmäkol a usmial sa. Tackavo vykročil vpred a zdravou rukou odstrčil otca, no skrivil tvár od bolesti v zápästí. Jeho otec ostal stáť a povedal lekárom nech počkajú.
"Alex. Ali," šepol Luke a natiahol sa k lôžku s jeho milovaným. Bez hanby ho pobozkal a usmial sa. Sestrička sa zamračila a pohla lôžkom prudko doboku frfľajúc na Lucasa. Ten to ignoroval a usmieval sa na Alexa ktorý sa mu vzďaľoval z očí, no žil a dýchal. Vrátil sa za otcom a pokračoval za lekármi.

Ozvalo sa klopanie na dvere. Alex sa posadil na posteli v izbe v nemocici.
"Ďalej," ozval sa, v jeho hlase bolo počuť úsmev. Dnu vošiel Lucas s obviazanými oboma rukami.
"Ahoj Al," šepol Lucas s úsmevom od ucha k uchu a sadol si na pelesť postele. Alex ho objal a ignoroval jeho zaskučanie, lebo mu stlačil nedohojenú ranu na ramene. Lucas to ignoroval tiež a objal Alexa, ktorý potláčal tlmenú bolesť na krku. Odtiahli sa a pobozkali, dlho, jemne, zamilovane.
"Chýbal si mi," šepli si skoro naraz do pier a ticho sa zasmiali. Lucas pozrel ponad Alexovo rameno k posteli s malým dievčatkom, ticho spiacim a otočeným k oknu.
"Milá spoločnosť," podotkol s úsmevom a Alex pokrčil nosom.
"Chce aby som jej rozprával príbehy na dobrú noc. Ešte že je tak unavená a rýchlo zaspí, lebo vždy v polke príbehu zabudnem pointu môjho rozprávania." Lucas sa zachichotal a pobozkal Alexa na nos. Hľadeli si do očí dlho, kým za Lucasom neprišla mama, ktorá ho sprevádzala takmer všade.
"Ideme po Melody, je na flaute a potom pôjdeme domov, je už veľa hodín," oznámila keď vošla do dverí a usmiala sa na oboch. Lucas si oprel čelo o to Alexove a usmial sa.
"Maj sa," šepol a Alex pohol perami do slov -milujem ťa-. Lucas vstal a cúval až k dverám, kde zosmutnel a otočil sa. Po chvíli sa dvere otvorili a dnu nakukla ryšavá hlava, Alex sa pozrel čo sa deje.
"Milujem ťa viac," povedal Lucas s úšknom od ucha k uchu a potom zmizol. Alex sa šťastne usmial a s takým pocitom aj zaspal.

"Áno!" vykríkol Alex na celý dom a kusol si do pery, keď pocítil ešte silnejší náraz. Zavzdychal ako aj Lucas ktorý ho opieral o stenu a vrážal doňho ako divý. Prešiel rok a obaja sa odsťahovali na vidiek do malého domčeka oprostred veľkého priestranstva. Mali súkromie ako nikdy a využívali to naplno.
"Milujem ťa," vyhŕkol Lucas a nepravidelne dýchajúc objal Alexa, ktorý vyvrcholil tiež. Z kuchyne vedľa obývačky, kde stáli sa ozval telefón. Alex prikývol a zosunul nohy na dlážku. Pustil Lucasa a ten vykročil do kuchyne. Zdvihol mobil a počúval so spokojným úsmevom mamin oznam, že prídu za nimi a urobia si piknik na záhrade spolu s Alexovím strýkom.
"Jasné mami, tešíme sa," zatiahol s úsmevom a pozrel na Alexa ktorý ho objal okolo pása zozadu a odpočúval rozhovor.
"Aj ja teba, pa" dodal Lucas do slúchadla a zložil. Otočil sa k Alexovi a pobozkal ho.
"Budeme mať veľký rodinný piknik," oznámil Alexovi a ten pokrčil nosom.
"Kedy?"
"Poobede."
"Tak to sa musíme psychicky pripraviť." Lucas sa nechal posadiť na kuchynskú linku a rozkročil nohy medzi ktoré sa mu postavil Alex a vnikol doňho. Zaklonil hlavu a vzdychol. Alex sa zasmial a začal doňho rýchlo vrážať, rukou oblapil jeho penis a dráždil ho. Obaja vyvrcholili rýchlo ako už dlho nie. Zadychčane na seba pozerali a usmievali sa.
"Musíme tu upratať, je tu dosť bordel," podotkol Lucas a pohýbal panvou aby ho Alex pustil. Netrápili sa s obliekaním a pustili sa do pratania.

Ozvalo sa zvonenie pri dverách.
"Moment!" vykríkol Alex obliekajúc si tričko. Lucas vyšiel z dverí kúpelne a začesával si už dlhšie ryšavé vlasy dozadu. Vyzeral ako zo stredoveku. Alex si postrapatil blonďaté vlasy a nechal účes tak. Zbehli po schodoch k dverám a otvorili.
"Ahoj!" vykríkli Melody s mamou a za nimi s úsmevom zamávali Bob a Lucasov otec. Mama zdvihla s úsmevom piknikový košík a vošla dnu. Prešli cez dom k zadným dverám ktorými vošli do záhrady s veľkým stromom na ktorom bola hojdačka. Melody si na ňu sadla a s úsmevom sa hojdala.
"Tak čo, ako sa vám žije?" spýtal sa Bob keď sa usadili na károvanej deke zatiaľ čo Lucasovi rodičia rozkladali chlebíky na papierové taniere.
"Lepšie to byť nemôže," usmial sa rozžiarene Lucas a objal Alexa okolo pása. Alex prikývol a vzal si chlebík z taniera. Lucas ho nasledoval ako aj ostatní. Melody pribehla a usadila sa pri mame. Všetci boli spokojní a tak to malo byť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama