Mesto v oblakoch

10. dubna 2014 v 19:00 | Eye in tea with fish'n'chips
Mesto v oblakoch, mne to príde ako pekná metafora na ten fantazijný svet v našich mysliach.



A keďže mi napadlo práve to, tak čosi o tom meste v oblakoch napíšem... :)

Ako je to vlastne s fantáziou a svetom fikcie dnes? U detí mi to príde teda dosť biedne... Osobne to vidím na svojom malom bráškovi, ktorý (ako inak) trávi dosť času hraním hier na technológiach, než na dvore alebo v izbe s hračkami... A keď sa mu podarí hrať s hračkami, tak zachytávam tie násilné gestá a slová z akčných filmov, ktoré sa mu tak páčia. Jasné, filmy sú fajn, ale potom sa divíme keď sú deti agresvíne a nevedia napísať do školy sloh, alebo len improvizovať pri hocijakej domácej úlohe, kde treba zapojiť fantáziu. No, ale možno sa mýlim, ale toto je môj názor... A u dospelých to tiež nie je žiadna sláva. Aspoň v mojej rodine mám pocit že všetci na tú krásu fantázie zabúdajú a sú ako tie suché dietne chlebíčky, proste sucháre. No ale za to môže zrejme práca, veľa zodpovednosti, veľa papierov, veľa telefonátov, veľa cestovania, veľa vážnych vecí... Ale samozrejme, výnimka potvrdzuje pravidlo, mojej sestre nemôžem zazlievať, ona má od suchárstva ďaleko. Už odmalička si pamātám ako som za ňou vždy chodila s problémami radšej než za rodičmi a vždy to zlé premenila na niečo lepšie :) ...Mám sa pochváliť ja? Ja som divná forma života. Veľkú časť dňa trávim pozeraním do blba a premýšľaním nad nemožným (možným?). Ale netvrdím o sebe že nie som suchár, občas som, gény sú svine. Ako dieťa som mala imaginárneho kamaráta, ktorý mi pomáhal pratať izbu (bol to domový škriatok Doby :D) a neskôr akosi zmizol a vystriedal ho Klobúčnik (to už som vlastne mala okolo 11-12 rokov...). Neboli to vlastne úplné kópie príbehových postáv, dosť často menili podobu no správanie mali rovnaké. Vždy pre mňa boli núdzovým východom, akýmsi únikom pred realitou. Teraz mám mind palace, alebo palác mysle, ak chcete. Je to celkom fajn, lepšie ako nasrato kopať do vecí a nechať sa vykričať jedným z rodičov a potom sa nechať pomojkať druhým (inšpirovala som sa jedným z mnohých vystúpení môjho bračeka..). V mind palace nevadí že všetko rozkopete v záchvate hnevu, alebo skočíte z okna, je to akoby snívanie, len vedomé. A nikdy tam nie ste sami, trochu sústredenia a môžete tam mať mačku, orla, jednorožca, aj človeka :D hmm, mohla som rovno začať písať o mind palace, to je tiež jedno veľké mesto v oblakoch. Ale nevadí no... Aj tak som sa písaním celkom dobre odreagovala po dlhom dni. A ešte mi k tomu napomáha jedna super pesnička. A ak vás mind palace zaujal (link) :)

Kaja sa s vami lúči.

*Runs around with a sonic screwdriver and bowtie making TARDIS noises*

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama