Knihomol

20. dubna 2014 v 20:06 | Eye in tea with fish'n'chips |  Personal Universe
Táto (sčasti) yaoi (gay) poviedka vznikla kvôli jednej z mojich úchylných nálad ktorú filtrujem zvyčajne skôr čítaním takýchto poviedok, než písaním ich. Takže ak máte niečo proti - ctrl+w :).


Gabriel ticho kráčal po ulici - rušnej, ako vždy v piatok poobede. Slnko už klesalo z oblohy k horizontu a tvorilo oranžovú atmosféru. Nemieril do klubu ako väčšina mladých chalanov. Cez rameno mal prehodenú plátenú tašku, v ktorej mal knihy. Miloval ich a bolo to na ňom vidno. Dlhšie vlasy mal zahrabnuté dozadu a tvorili tak strapatý účes. No ten schovával pod klobúkom. Spolu s okuliarmi, ktoré pripomínali štýlovky aké nosia niektorí len tak vyzeral ako typický nerd. Samozrejme by sa očakávalo že v škole je nazývaný šprtom a podobne, kvôli jeho vzhľadu a samozrejme učeniu. No on v učení tak nevynikal. Iste, keby sa učil poriadne bol by jednotkár. No on všetok čas venoval len knihám - fantasy a sci-fi. A tak ho skôr nazývali knihomol alebo dreamer. No bolo mu to fuk. Žil vo svojom svete.

Jediný jeho kamoš, ktorý ho chápal ho opustil pred dvoma rokmi, keď mali 15 a boli pozvaní na párty. Gabriel odmietol a Jamie išiel. Odvtedy ho Jamie ignoroval a Gabriel ostal sám. Takmer sám. Bol tu jeden chalan. Aaron. Chodil za ním, lebo bol vydutý a nevedel napísať nikdy žiaden sloh zo sloviny, tak mu ich pomáhal písať Gabriel. Na oplátku ostal u Gabriela a pozerali spolu sci-fi filmy, dali si maratón v Harry Potterovi alebo Pánovi prsteňov, alebo - no to len výnimočne - Gabriel čítal Aaronovi nahlas svoje obľúbené časti z kníh a Aaron ich kreslil a robil z nich komixy - bol to jeho koníček.

No keď nebolo obdobie slohov Gabriel bol sám. Ako aj teraz. Zatlačil do sklených dverí knižnice a vošiel dnu. Podišiel k pultu a vrátil knihy - posledný termín vrátenia ako vždy.
"Budete si ešte niečo požičiavať?" oslovila ho knihovníčka a zdvihla k nemu pohľad starých očí.
"Hej," Gabriel sa pousmial, no bolo to skôr slabé myknutie kútikom úst.
Knihovníčka položila jeho knižnú kartu vedľa notebooku a prikývla. Gabriel zmizol medzi policami kníh, no ešte predtým si zavesil svoj klobúk na vešiak pri pulte.

Aaron sa ticho prechádzal pri regáloch s fantasy literatúrov. Odkedy trávil tých pár dní každý druhý mesiac s Gabrielom, zapáčili sa mu knihy, ktoré Gabriel čítal. Začal písať fantasy komix, no potreboval inšpiráciu. Potichu sa natiahol k jednej z kníh ktorá sa mu zapáčila názvom. Nechcel byť prichytený pri čine ako je požíčiavanie kníh. Považovali by ho za outsidera a dreamera ako Gabriela. No ako tak ticho číta obsah knihy na jej zadnej strane, všimne si cez medzeru v regáli Gabriela ako ide smerom k nemu. Zanadáva a zahrabne si ofinu do tváre pričom si knihu schová na zem pod poličku. Rýchlo prejde k oddeleniu s knihami o hobby a tvári sa že si prezerá knihu, ktorú prvú schmatol. Až potom si uvedomí že si číta o stavaní vtáčej búdky, tak tú knihu zahanbene vráti späť.

Gabriel prešiel okolo a nevšimol si že osoba nad ktorou akurát premýšľal stála pár metrov od neho. Natiahol sa ku knihe, ktorú si chcel požičiať, lebo bola pokračovaním na predošlú. Už sa teší ako nájde pekný úsek, ktorý prečíta Aaronovi a ten to nakreslí. Budú sa na tom baviť a potom Aaron zas zmizne na mesiac, aj dva z jeho života. Občas premýšľa či je Aaron skutočný a nie je to len jeho imaginárny kamarát. Začuje buchot za sebou a zvrtne sa. Spomeň čerta, no čo tu robí?! prebehne mu hlavou a sleduje Aarona ako sa zdvíha zo zeme a zadržiava poličku s knihami ktorá sa naňho bohvie ako preklopila aj s knihami, ktoré sa sypú na zem. Priskočí k nemu a pomaly mu pomáha dať poličku do pôvodnej polohy. Netrvá to dlho.
"Čo tu robíš Aaron?" Gabriel zdvihne pohľad k názvu oddelenia, "hľadáš si nové nápady na komixy?"
"Hej, presne to," odvrkne Aaron a pokúša sa zdvihnuť všetky knihy naraz, no len sa zas zosypú na zem.
"Ukáž," zamrmle Gabriel a po jednej ukladá knihy do poličky, dokonca podľa poradia.
"Díks," šepne Aaron a podá mu kôpku kníh. Rýchlo vstane a obzerá sa akoby ho niekto prichytil pri zločine. Gabriel si všimne jeho obzeranie a pozrie do zeme. Vie o čo sa Aaron tak bojí, o svoju hrdosť.
"Vkľude choď, nemusíš pri mne ostávať," povie Gabriel potláčajúc sklamanie v hlase, no nie veľmi úspešne. Myslel že Aaron je aspoň sčasti jeho kamarát, no naopak, len ho využíva. Aaron chce niečo povedať no Gabriel naštvane pokrúti hlavou a drgne doňho.
"Seriem ti na výhovorky, a vieš čo? Slohy si píš sám," zavrčí a otočí sa na odchod, no ešte prejde k sekcii sci-fi kde si vezme čo chcel. Otočí sa aby vošiel do uličky smerom k pultu, no oproti stojí Aaron a blokuje mu cestu.
"Čo? Zmastíš ma za to že som odmietol písať ti slohy? Do toho," rozhodí rukami. Aaron mlčky povrtí hlavou a urobí krok vpred. Gabriel prudko cúvne a zalape po dychu, lebo si myslel že mu Aaron chce jednu vraziť. Videl ho pred školou, ako mlátil mladších len tak pre potešenie.
"Nie," vylezie z Aarona po minúte ticha. Pozrie Gabrielovi do očí. Do tých očí modrých takmer ako bazény v školskej plavárni.
"Nie- čo nie?" nechápavo naňho pozrie Gabriel. Odhodlane mu pozrie do očí čakajúc odpoveď. No v Aaronových orieškových očiach nie je hnev, ani nič podobné. Gabriel pootvorí ústa. Je v nich čosi ako túžba a neistota.
"Nechcem ťa zbiť, Gabi, no nechcem aby nás niekto videl. Ale čo si to nahováram. Všetci sú vonku a flámujú," na chvíľu mu ujde pohľad von oknom, kde je už tma. V knižnici je prítmie, keďže svetlá si zapálila len knihovníčka pri pulte. Gabirel cúvne a vrazí do okna. Povedal mi Gabi, prebehne mu hlavou a mimovolne sa pousmeje.
"Ale.... veď si sa so mnou nikdy v škole nebavil. Ani mimo nej," zaprotestuje Gabriel.
"Nie. Náhodou by som sa neovládol a čo ak by to nebolo obojstranné..."
Gabrielovi došlo o čo Aaronovi ide. Začervená sa a srdce mu takmer rozbilo hrudný kôš. Pustí knihy na zem. Chytí Aaronovi tvár do spotených, no studených dlaní.
"Gabi? Ja-" Gabiho nezaujímali Aaronove reči. Svoje horúce pery pritisne na tie jeho. Nadýchne sa jeho vône, ktorá bola korenistá a orieškova ako aj jeho oči.
Aaron sa prudko nadýchne a pohne perami opätujúc ten trápny, no dokonalý bozk. Rukami rozhadzuje do strán, už to vyzerá že chytí Gabriela za ramená a pritisne si ho k sebe, no nie je si istý, tak ich zas odtiahne a zamáva nimi do vzduchu akoby nevedel udržať rovnováhu. Nakoniec pre ruky nájde miesto a chytí Gabriela za golier košele pritiahnuc si ho k sebe.
"O chvíľu zatváram!" preruší ich škreklavý hlas knihovníčky. Strhnú sa a lapajú po dychu. Nemajú čas na reči. Gabi zdvihne svoje knihy a Aaron sa začervená.
"Po...počkaj, idem si po svoju knihu," šepne a zmizne vo vedlajšom regáli kde si schoval knihu. Je mu už jedno čo si o nich pomyslia ostatní. Gabriel cíti čo on. To mu stačí. Nateraz. Potmehútsky sa uškrnie a podíde k pultu, kde už stojí Gabi a čaká naňho.

V tme prerušovanej len pouličnými lampami a svetlami okoloidúcich áut kráčajú dve postavy. Tisnú sa k sebe hoci nie je zima. Zastanú už po niekoľkýkrát pod svetlom lampy. Blonďaté vlasy vytrčajúce spod klobúka sa zmiešajú s hnedou ofinou ako sa ich tváre priblíža k sebe a ich pery sa spoja. Nemôžu odolať. Hltajú bozky, kradnú si navzájom dych a potom ticho pokračujú v ich nočnej prechádzke. No po pár krokoch ich pery vyhladnú a túžia po perách toho druhého. Je neskorá hodina, keď zastanú pred Gabiho domom.
"Musím ísť domov. No zajtra sa uvidíme," šepne Aaron do ticha v tme a venuje Gabrielovi jeden z tisíc bozkov za tento večer. Gabriel mlčky prikývne. Červenajúc sa mu opätuje bozk a zovrie ho v pevnom objatí.
"Ak sa neuvidíme vkradnem sa ti do izby a unesiem ťa," zasmeje sa, už dlho sa nesmial. Aaron sa zasmeje tiež a urobí krok dozadu.
"Uvidíme. Zajtra. V knižnici," usmeje sa Aaron a cúvajúc po ceste zamáva Gabrielovi. Ten má v tvári strach. Aaron nevie prečo. Otočí sa a do očí mu zasvietia svetlá auta.
"Aaron nie!" zvrieskne Gabriel a priskočí na cestu. No to už je Aaron na druhej strane cesty a auto ide ďalej. Aaron vníma všetko len okrajovo. Bol to silný náraz a dopadol na hlavu. Cíti bolesť v celom tele. Keď k nemu Gabriel dobehne vníma už len veľmi slabo. Vykašle krv a natiahne sa k osobe skláňajúcej sa nad ním. Gabriel ho podoprie krútiac hlavou. Vie že je koniec. Aaron leží v mláke krvi, nohy má neprirodzene vytočené a jeho hnedá ofina je zmáčaná krvou. Krv mu steká po celej tvári. Aj po perách ktoré sa lačne natiahnu k tým jeho a naposledy ho pobozkajú. Pár sekúnd. Tak dlho trvá ich posledný bozk. Aaronove pery sú chladné, keď ich Gabriel jemne bozkáva v domnienke že sa Aaron preberie. No nepreberie.
"Nieeeeeeee!!!" zaskučí do čiernej oblohy, zatiahnutej, bez hviezd a bez mesiaca. Položí si hlavu na Aaronovu hruď a počúva to ticho ktoré vládne v hrudi. Po tvári mu stekajú horúce slzy a dopadajú na chladnúce telo pod ním. Dopadajú ešte dlho. Až kým naňho nedopadne prvý lúč ranného slnka a nevráti ho do krutej reality, v ktorej za tak krátku dobu prišiel o to čo tak dlho chcel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama