Kapitola #2

11. dubna 2014 v 19:06 | Eye in tea with fish'n'chips |  Book
Kapitola II
Destrian


Heather letela na skate ulicou dole, smerom do školy, ako každé ráno. V ruke zvierala pierko, ktoré ju tentoraz chladilo, akoby ho vytiahla z mrazničky. Odrazila sa nohou, čím zrýchlila a potom zabočila doprava na rovinatú ulicu pri škole. Odrazila sa viackrát a potom zamierila k bráne školy, kde automatickým pohybom zastala vymrštila si skate do ruky a vybehla po schodoch do dverí.
Akurát zazvonilo, keď Heather vošla do triedy a skate si strčila pod lavicu, kde už sedela Sarah. "No, že si prišla...." Sarah sa odmlčala keď uvidela pierko v Heatherinej ruke a zhíkla. "Fakt to nie je napodobenina?" neveriacky sa dotkla pierka a keď zacítila chlad, sama pre seba prikývla. "Nie je," skrivila svoje plné pery namaľované tmavším rúžom do úškrnu a pozrela konečne na svoju kamarátku. "Bože, vyzeráš hrozne, nespala si ?" Heather pokrútila hlavou. "Spala, no celý čas sa mi snívalo o mužovi sediacom na čudnom stolčeku v chladnej miestnosti s mrežovaným oknom. Bičovali ho a vždy pri tom vymrštili z jeho chrbta krídla. Ako sa mykal od bolesti, krídla boli raz čierne, biele, alebo-" "-alebo priehľadné," skočila jej do reči Sarah prekvapeným hlasom. "Heather, teba hľadá anjel!" vyhlásila s jej typickým piskľavým hlasom. Heather na to len s úškrnom pokrútila hlavou a pierko si strčila do zelených vlasov. "Blbosť, anjeli neexistujú," zamrmlala a pozrela na profesorku, ktorá sa promenádovala ku katedre s povýšeneckým pohľadom. "Keď existujú beštie, tak aj anjeli," odvetila potichu Sarah pozerajúc na učiteľku tiež. Heather sa tlmene zasmiala, znelo to akoby si kýchla a zároveň kašľala, keďže pri tej poznámke skôr vyprskla do smiechu, no hneď ho stlmila. Sarah do nej štuchla lakťom, aby sa stíšila, keďže profesorka Sparklingová na nich zazerala spoza hranatých úzkych okuliarov a ústa mala našpúlene do podozrivej grimasy. Odhrnula si svetlé, naperoxidované vlasy z tváre za ucho a podišla o krok bližšie k ich lavici so slovami: "Čo si to tam šuškáte, slečny?" Jej hlas bol od neustáleho fajčenia zodraný, akoby jej po hlasivkách náhodou prešli šmirgľom, aspoň päťdesiatkrát. Heather zdvihla hlavu k Cigaretke ako ju so Sarah nazývali za jej chrbtom a venovala jej nevinný úsmev. "Preberáme naše nadšenie z návratu do školy po predĺženom víkende," odvetila s ironickým podtónom a kútikom oka pozrela na Sarah, ktorá z tej poznámky zadržiavala smiech. "Obzvlášť z návratu k matematike, je tak?" odvetila sucho Cigaretka a otočila sa bez záujmu od ich lavice.


"Bože," uľavila si Sarah po hodine, keď konečne Cigaretka odišla z triedy a dodala, "toto čudo už nestrpím ani minútu v mojej prítomnosti." Heather sa zachechtala a prikývla. "Myslím že skôr uverím že ma chce nejaký anjel povolať misiou na jeho záchranu, než tomu, že raz pochopím učivu z matiky, ktoré vysvetľuje ona," povzdychla si a pozrela na Sarah, ktorá jej vzala z vlasov pierko a otáčala ho v prstoch. "Ale ono to je ozaj pierko z anjela. Aj viem presne ktorého, počkaj," povedala tajomným hlasom Sarah, ako vždy, keď hovorila o anjeloch a démonoch, a podobných stvoreniach, ktoré ju fascinovali. Sklonila sa k taške a vytiahla z nej čosi, čo by sa dalo nazvať zápisníkom, no vyzeralo to ako dve dosky, medzi ktorými je napchatých milión útržkov z rôznych kníh. Otvorila zápisník na jednej z kostrbatých stránok a zapichla modrý necht do menšieho útržku. "Destrian, zradca anjelov, ten čo zmizol, utiekol a zradil," prečítala nahlas Heather a podvihla obočie. "Mám pomáhať zradcovi hej?" uchechtla sa a kútikom oka pozrela na Sarah ktorá sa uškrnula. "To je zo starej knihy z jedného z kostolov neďaleko, veria že Destrian zmizol, lebo sa bál vojny medzi démonmi a zradil tým anjelov, keďže bol vodca. Bola som akurát vtedy na ich prednáške, ako by sa to dalo nazvať, keď o ňom hovorili. Toto sa mi podarilo vytrhnúť," hrdo sa zaškerila Sarah. Bola posadnutá všetkými bytosťami, ako anjeli, najmä anjelmi. Vždy chodila po rôznych kostoloch, chrámoch, príbytkoch, kde uctievali anjelov, alebo rozprávali ich príbehy. Heather ju nikdy nechápala, už len preto, že vždy z nejakého toho kostola či chrámu potiahla útržok o anjelovi a dala si ho do tohto zápisníka. "No vskutočnosti ho uniesli démoni?" zažartovala Heather, no prekvapene podvihla jedno, potom druhé obočie a napokon sa zamračila, keď Sarah s úškrnom prikývla. "Fakt, nežartujem, uniesli ho, keďže ako vodca mal dokonalé informácie o zemi anjelov. Vraví sa že už vyše sto rokov ho mučia na neznámom mieste medzi svetmi, kde čas stojí ako voda v pohári." Heath pokrútila hlavou, mala pocit, že si len rozprávajú poviedky, nemohlo to byť skutočné. "Vie sa ako ho mučia?" spýtala sa morbídnou zvedavosťou, ktorá bola pre ňu typická. Sarah ju za to obdarila znechuteným úškrnom. "Anjeli sú citlivý na oheň, možno ho pália," mykla plecami a rýchlo dodala, "no anjeli sú nesmrteľní, a na mieste kde stojí čas to platí pre každého. Takže musí trpieť." No Heather ju počúvala len vzdialene. Hľadela na horiace pierko na lavici a obočie mala podvihnuté tak vysoko, až by niekto povedal že jej ho niekto za silón ťahá dohora. Sarah sa pozrela na čo tak čumí a v momente, ako videla pierko vyskočila, alebo sa skôr prekoprcla a zrazu napoly sedela a napoly ležala na lavici za ňou. V triede chvalabohu nikto nebol, všetci boli na chodbe, ako vždy. Heather zamyslene chytila pierko a prekvapilo ju, keď nebolo horúce, ani nijako poškodené. Proste len horelo. No nič mu nebolo. Keď ho zdvihla plameň zhasol. Zažmurkala. "Toto," odmlčala sa. "Toto je divné," šepla s úškrnom šialenca.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama