Kapitola #1

23. března 2014 v 15:46 | Kaja (ja) |  Book
Sprostý profil, neviem prečo mi ho nechce uložiť. No nič.. hádžem sem teda tú prvú kapču. poteší ma každý koment, bude to znak dobrého začiatku na tomto blogu. Ako plač dieťaťa po narodení. známka života!


Kapitola I
Všetko sa časom zmení

Heather ležala na lúke za domom. Spala, no mala otvorené oči. Stávalo sa jej to často, zadívala sa na niečo a zabudla zavrieť oči, pričom zaspala. Ústa mala otvorené a ticho chrápala, znelo to, akoby priadla. Občas ju zobudila mucha, ktorú vdýchla, inokedy tráva ktorá jej zaviala do ucha. No teraz ju zobudilo čosi iné. Na nos jej pristálo pierko. Pokrčila nosom a silno vydýchla. Zažmurkala očami a zaškúlila na špičku nosa. Vzala pierko a posadila sa. Vyzeralo ako pierko z vrany, no keď ho otočila, bolo biele. Pozrela naňho oproti oblohe a na jej prekvapenie bolo priehľadné. Podvihla najprv jedno obočie, potom druhé a napokon sa zamračila. Tak to robila vždy, keď videla, počula, alebo aj cítila čosi nezvyčajné. Obzrela sa čakajúc že nájde operenca, ktorému by patrilo, no nič, čo by sa podobalo vtákovi nevidela. Vstala a tackavo vykročila vpred, následkom tlaku v hlave, ako náhle vstala. V diaľke sa ozvalo hrmenie. Mimovoľne sa uškrnula, búrky zbožňovala. Tak ako aj ležanie na lúke za jej domom. Tam sa aj učila do školy, tam si čítala knihy. Lúka bola jej detská izba. V izbe v dome mala často prach, ako tam len prebehla a vzala si veci. Občas na lúke aj spala, no mama ju za to vždy vykričala, že prechladne. Keď blesk udrel do kopca naproti nadšene sa zasmiala, no keď zacítila že pierko ju v ruke zvláštne páli zamračila sa a sklonila zrak k ruke, v ktorej ho držala. Mykla plecami a prehodila si ho do druhej ruky, no pálenie neprestávalo. Strčila si ho teda do vrecka košele a rozbehla sa domov, už bolo aj tak dosť neskoro a jej mama neznášala keď bola večer vonku.


Heatherina mama sedela v obývačke a vyšívala ďalší látkový obraz. V dome ich bolo po stenách plno. Heather to neznášala. Jediný obraz, ktorý mala rada bol s jej otcom, ktorý zmizol keď mala osem rokov. Jej mama tvrdila že ich opustil, no ona vedela, že by ich neopustil len tak.
"Kde si bola, vonku zúri búrka," ozvala sa jej mama nespúšťajúc zrak od vyšívania. "Jasné mami, nastala apokalypsa," rozhodila prehnane rukami Heather s dramatickým tónom v hlase a prešla do kuchyne, kde sa napila džúsu rovno z krabice, aj keď vedela že jej mama to nenávidela. Kútikom oka pozrela na telku, kde bežali správy o nebezpečnej búrke, ktorá zničila mestá neďaleko toho ich. "Oh, fakt apokalypsa," uškrnula sa a položila džús na kuchynskú linku z oranžovo-hnedého dreva. "Tá nastane, ak si neupraceš izbu. Chcela som si len požičať nožnice, no v tom neporiadku som nič nevedela nájsť," poznamenala jej mama. Bola to perfekcionostka do špiku kostí a večný chaos v izbe Heather ju iritoval. "Tiffany, kľud, hlavne tu nevybuchni, lebo to len bude apokalypsa," odpovedala jej Heather s pokojným hlasom s odtienkom rozhorčenia.
"Nehovor mi Tiffany, som tvoja mama, nie kamarátka!" vyskočila na nohy jej mama a pozrela na ňu zamračene. Heather sa len pokojne usmiala a zdvihla ruky. "Ja nič," mykla plecami a odpochodovala do svojej izby. Tam si sadla na posteľ a položila pierko na nočný stolík. Znudene si odfúkla z očí zelený prameň vlasu. Keď minulý rok dovŕšila šestnásť, na truc si namaľovala vlasy nazeleno, ako to plánovala už od trinástich. Tiffany ju za to skoro zabila, no bolo jej to jedno, jediné čo mohla robiť bolo vyholiť jej hlavu, alebo jej vlasy prefarbiť zas na hnedo. Chvalabohu, vybrala si tretiu možnosť, tú najlepšiu, zmierila sa s tým. Heather pohľadom blúdila po maskách ktoré si sama vytvorila. Jedna bola smutná a modrá, ďalšej tiekli slzy od smiechu a bola červená. Ďalšia sa mračila a bola sivá, no jej najobľúbenejšia bola maska namaľovaná ako klaun. Usmievala sa ako nevinnosť sama, oči mala stvarované do posmechu, jedno obočie podvihnuté, na druhom jazva. Zaškerila sa na masku a vytiahla spod vankúša notebook. Zapla si Skype a automaticky zavolala jej najlepšej a v podstate jedinej kamoške, Sarah. "Bodaj by si skapala, Heath, zaspala som pri notebooku a zrazu mi tu začal vyzváňať hovor!" ozvala sa Sarah po dlhej chvíli. Heather mala čo robiť aby sa pri predstave ako sa Sarah strhla a výtržky z rôznych kníh rozhádzané po jej stole vyleteli do vzduchu nerozosmiala. "Aj ja ťa zdravím," odvetila Heath sarkasticky.
"Čo sa deje, že voláš tak neskoro?" chcela vedieť Sarah.
Heath si zívla a odpovedala: "Mám niečo čo ťa bude zaujímať." Zapla videohovor a zdvihla pierko pred kameru. Sarah zapla video tiež a oči mala rozšírené od úžasu. "To si robíš srandu, je ako ozajstné!" vyhŕkla a odrhnula si dlhú ofinu modro-čiernych vlasov z očí. "Veď aj je," odvetila Heath a chcela čosi dodať no oblohu vonku preťal blesk a vyhodilo prúd v celom dome. "Kurv... ník" zahrešila Heather a zoskočila z postele. Nahmatala na poličke zápalky a pozapaľovala si v izbe sviečky. Prekvapene zhíkla, keď uvidela modro-fialovú žiaru pri posteli. Ako podišla bližšie, zistila že vychádza z pierka. Zdvihla pierko a prekvapene zažmurkala. "Zvláštne," šepla a zadívala sa na pierko. Položila ho na stolík pri posteli a vypla notebook, aj tak aspoň hodinu prúd nepôjde, čiže ani internet. Dala z postele veci nabok a ľahla si do nej oblečená, no to jej bolo jedno. Zaspala až po dlhej chvíli pozerania do žiary z pierka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama